Mnoho cestujúcich zo západného Slovenska často uprednostňuje odlet z veľkých susedných letísk vo Viedni alebo v Prahe pred využitím bratislavského Letiska M. R. Štefánika. Dôvodom je kombinácia viacerých ekonomických, dopravných, kapacitných a infraštruktúrnych faktorov, ktoré vytvárajú výrazný rozdiel v ponuke a komforte cestovania. Nasleduje všeobecná analýza týchto rozdielov, porovnanie súčasného stavu letísk Bratislava – Viedeň – Praha a prehľad plánov ich ďalšieho rozvoja. Na záver zhrnieme, aké kroky by muselo bratislavské letisko podniknúť, aby sa mohlo reálnejšie porovnávať s konkurenciou vo Viedni či Prahe.
Zobraziť viac: Prečo Slováci lietajú radšej z Viedne či Prahy než z Bratislavy?Omnoho viac destinácií a spojov
Zásadným dôvodom, prečo Slováci volia Viedeň alebo Prahu, je omnoho širšia ponuka letov z týchto uzlových letísk. Viedeň ako medzinárodný letecký hub ponúka takmer lety „do celého sveta“ – v roku 2024 tu pôsobilo 72 leteckých spoločností a lietalo sa priamo do 195 destinácií v 65 krajinách. Pre porovnanie, bratislavské letisko v letnej sezóne 2023 obsluhovalo pravidelnými linkami len 33 destinácií (takmer výlučne v Európe) a ďalších 37 destinácií prostredníctvom charterových dovolenkových letov. Aj pražské Letisko Václava Havla má omnoho hustejšiu sieť spojení – v poslednom predpandemickom roku 2019 sa z Prahy lietalo do 190 destinácií, kým v roku 2023 ponuka obnovila 167 destinácií s pravidelnými linkami. Viedeň a Praha tak dokážu pokryť cesty do destinácií, kam sa z Bratislavy nedostanete vôbec alebo len s komplikovanými prestupmi. Napríklad pri letoch do Ázie či Ameriky nemá Bratislava priame spojenia, kým z Viedne sa lieta priamo do mnohých metropol (New York, Toronto, Bangkok, Tokio a desiatky ďalších) a Praha má od roku 2023 opäť priame linky do Soulu či na Tchaj-wan. Tento rozdiel pociťujú nielen turisti cestujúci za exotikou, ale aj obchodní cestujúci – tí často volia Viedeň, kde nájdu priame lety do významných obchodných centier. Napríklad do Bruselu lieta z Viedne priamo Austrian Airlines (na hlavné letisko Zaventem) a hoci z Bratislavy existuje linka Ryanairu, tá smeruje len na vzdialené Charleroi; práve preto mnohí slovenskí cestujúci radšej zvolia komfortnejší a rýchlejší spoj z Viedne. Podobných príkladov je viacero – ak Bratislava neponúka priame spojenie (či už vôbec alebo v požadovanej frekvencii), cestujúci prirodzene siahnu po alternatíve v podobe väčšieho letiska s bohatšou ponukou letov.
Frekvencia spojov a dostupnosť termínov
Okrem počtu destinácií zohráva úlohu aj frekvencia letov a flexibilita plánovania. Veľké huby ako Viedeň či Praha majú na hlavné trase aj viacero letov denne alebo týždenne, čo cestujúcim dáva možnosť vybrať si čas odletu podľa potreby. Bratislava ako menšie letisko má na väčšine liniek len pár letov do týždňa. To môže byť obmedzujúce – ak vám časovo nevyhovuje bratislavský let (napríklad odlet len v utorok a sobotu), často je jednoduchšie zvoliť konkurenčné letisko, odkiaľ sa letí denne. Väčšia frekvencia tiež znamená menšie riziko, že pri zrušení spoja ostanete bez náhrady – vo Viedni či Prahe vás aerolinka ľahšie presunie na iný let v ten istý deň, kým v Bratislave by ste čakali aj niekoľko dní na ďalší spoj. Tento aspekt je dôležitý najmä pre biznis klientelu, ktorá potrebuje flexibilitu a spoľahlivosť termínov.
Ceny leteniek a konkurenčné prostredie
Ekonomické hľadisko – čiže cena letenky – je pre mnohých rozhodujúce. Na prvý pohľad by sa zdalo, že menšie letisko s nízkonákladovými aerolíniami (ako je Bratislava s Ryanair, Wizz Air a pod.) ponúkne vždy lacnejšie lety. Prax však nie je jednoznačná. Letisko Viedeň v posledných rokoch prilákala viaceré lowcost aerolínie, ktoré tam expandujú práve kvôli väčšiemu trhu. Maďarský Wizz Air napríklad v roku 2018 oznámil otvorenie bázy vo Viedni s 17 novými linkami namiesto rozšírenia pôsobenia v Bratislave. Táto expanzia nízkonákladoviek do Viedne zvýšila konkurenčný tlak – dopravcovia tam zápasia o cestujúcich aj cenami. Na niektorých trasách to viedlo k výraznému zlacneniu leteniek. Napríklad na linke Viedeň – Dubaj prebiehala “cenová vojna” medzi viacerými spoločnosťami, ktorá stlačila ceny na historické minimum. Výsledkom bolo, že Dubaj sa stal dostupnou destináciou pre široké spektrum Slovákov aj vďaka výhodným akciám z Viedne. Rovnako do USA či iných vzdialených krajín sa zvyknú objavovať akciové ceny od globálnych aerolínií lietajúcich z viedenského či pražského uzla. Naproti tomu z Bratislavy mnohé obľúbené destinácie ani nie sú v ponuke pravidelných letov, takže cestujúci nemajú možnosť získať lacnú letenku – sú rovno odkázaní na zahraničné letisko. Samozrejme, Bratislava má aj lacné lety po Európe (napríklad do Londýna, Talianska, Grécka či na Mallorcu) a práve cenová výhodnosť týchto spojov pritiahla v posledných rokoch značný počet dovolenkárov. Nemožno však prehliadnuť, že ak chce Slovák letieť napríklad do Paríža klasickou linkou Air France, do New Yorku s kvalitným servisom, alebo do Bangkoku s overenou aerolíniou, z Bratislavy takú možnosť nenájde. Musí vycestovať do Viedne, Prahy či Budapešti, kde tieto spoločnosti pôsobia. Zákon trhu velí, že tam, kde je väčšia ponuka, tlačí konkurencia ceny nadol. Preto sa stáva, že letenka z Viedne môže byť porovnateľná alebo dokonca lacnejšia než obdobná z Bratislavy (ak ju z Bratislavy ponúka napríklad len jedna nízkonákladová firma monopólne). Navyše veľké spoločnosti ponúkajú aj rôzne zľavové akcie, vernostné programy a prestupné balíčky, čo vie výslednú cenu pre zákazníka zatraktívniť.
Komfort, služby a typy leteckých spoločností
Ďalším faktorom je kvalita cestovateľského zážitku. Viedeň aj Praha sú veľké moderné letiská vybavené množstvom služieb – od desiatok obchodov, reštaurácií, kaviarní, až po viaceré letiskové salóniky, hotely a konferenčné priestory. Naproti tomu Bratislava bola dlho vnímaná skôr ako „low-costový priestor bez servisu“, vhodný najmä na rýchle odbavenie a nástup do lietadla, ale s minimom doplnkových služieb pre cestujúcich. Toto sa síce postupne mení – v posledných rokoch bratislavské letisko investuje do zlepšenia komfortu (napríklad modernejšie bezpečnostné kontroly, prehľadnejšie značenie, nabíjacie zóny či nové obchodné prevádzky) – no rozsah služieb veľkých letísk zatiaľ nedosahuje. Pre niektorých cestujúcich je dôležité aj lietadlo a palubný servis. Z Bratislavy prevádzkujú drvivú väčšinu liniek nízkonákladové aerolínie, kde je štandardom stiesnený priestor na nohy, platené občerstvenie a nulová business trieda. Pokiaľ slovenský pasažier uprednostňuje vyšší komfort letu, napríklad možnosť cestovať v business class alebo aspoň s plným servisom, zvolí skôr letisko Viedeň či Praha, odkiaľ lietajú tradičné “legacy” dopravné spoločnosti (ako Austrian, Lufthansa, Emirates, ČSA, British Airways a mnohé iné). Tie ponúkajú pohodlnejšie lietadlá (často väčšie diaľkové stroje), lepšie palubné služby a pre náročnejších aj VIP salóniky pri odlete. Aj krátky let do Bruselu, Frankfurtu či Paríža môže byť pre manažéra podstatne príjemnejší s Austrian Airlines než s nízkonákladovkou, hoci cena je vyššia. Tým pádom si určitá klientela radšej priplatí a odletí z väčšieho letiska, než by mala ušetriť pár eur na úkor pohodlia v Bratislave.
Dopravná dostupnosť letísk
Špecifickým aspektom je samotná cesta na letisko a možnosť zaparkovať. V tomto smere má Bratislava výhodu pre obyvateľov Bratislavy – letisko leží len necelých 10 km od centra a autom či taxíkom ste tam za 15–20 minút. Mnohí západoslovenskí cestujúci však nemajú problém vyraziť aj do Viedne či do Prahy, ak sa im to oplatí. Viedeň je od Bratislavy vzdialená približne 55 km a cesta po diaľnici trvá zhruba hodinu. Dôležité je, že viedenské letisko má výborné spojenie verejnou dopravou: priamo do terminálu chodí železnica (rýchlovlak City Airport Train z centra Viedne alebo regionálne S-Bahn spoje) a tiež viaceré autobusové linky. Viedeň aj Budapešť umožňujú komfortný príchod vlakom až na letisko, Bratislava však takéto spojenie vôbec nemá. Cestujúci smerujúci na bratislavské letisko sú odkázaní na auto, taxi alebo mestský autobus. Priama železničná trať k terminálu zatiaľ neexistuje a dokonca letisko ani nie je integrované do prímestskej dopravy Bratislavského kraja (neplatia tu bežné lístky MHD). To znižuje atraktivitu najmä pre turistov alebo pre ľudí, ktorí preferujú ekologickejšie a pohodlnejšie cestovanie vlakom. V minulosti sa pritom o železničnom napojení veľa hovorilo a plánovalo sa predĺženie trate zo stanice Bratislava-Nové Mesto až k letisku, avšak doteraz zostalo len pri víziách. Praha je na tom podobne ako Bratislava – zatiaľ tiež nemá dokončenú železnicu na letisko (cestuje sa autami, autobusmi alebo taxi). Rozdiel je však v tom, že Praha už výstavbu železničného spojenia aktívne plánuje. Súčasťou rozvojového plánu pražského letiska do roku 2028 je aj nové železničné prepojenie s centrom mesta. V perspektíve niekoľkých rokov tak bude mať Praha náskok, zatiaľ čo v Bratislave sa o vlaku na letisko zatiaľ ani nerozhodlo. Pre cestujúceho zo Slovenska to znamená, že ak býva napríklad na Považí či na Kysuciach, možno sa mu oplatí sadnúť na vlak do Prahy a odletieť odtiaľ – najmä ak v Prahe v budúcnosti vystúpi z vlaku priamo na letisku. Viedeň je zasa mimoriadne dostupná pre obyvateľov Bratislavy a okolia vďaka častým autobusovým spojom (jazdia v hodinových intervaloch priamo z centra Bratislavy na Schwechat). Aj to znižuje “bariéru”, aby Bratislavčania využili vlastné letisko – keď vedia, že do Viedne sa dostanú skoro tak jednoducho ako na vlastné letisko, vyberú si radšej let, ktorý im viac vyhovuje z Viedne.
Parkovanie a doprava autom
Mnohí cestujúci zo Slovenska volia cestu na letisko vlastným autom – najmä ak bývajú mimo Bratislavy. V tomto smere zohráva úlohu možnosť a cena parkovania. Bratislavské letisko malo doteraz skôr menšie parkoviská, ktoré najmä počas leta kapacitne nestačili. Vedenie letiska priznalo, že počet áut už prevyšuje počet parkovacích miest, a preto začalo rozširovať kapacity parkovania. Zaviedol sa tiež nový online rezervačný systém a plánujú sa inteligentné technológie (kamerové snímanie ŠPZ a pod.) pre pohodlnejšie parkovanie. Pre cestujúcich je totiž dôležité, aby našli miesto a nestresovali pred odletom v zápche pred terminálom. Viedeň i Praha ako veľké uzly disponujú viacerými parkovacími domami a tisíckami miest, avšak ceny za parkovanie sú pomerne vysoké. Niektorí Slováci to riešia tak, že k viedenskému letisku prídu radšej autobusom alebo využijú služby súkromných odstavných parkovísk v okolí Schwechatu, ktoré sú lacnejšie než oficiálne parkoviská. Vo všeobecnosti však parkovanie nebýva hlavným rozhodovacím faktorom pri výbere letiska – ak má Viedeň oveľa lepší let, cestujúci skôr akceptuje vyšší poplatok za parkovanie, než aby letel z Bratislavy nevyhovujúcou linkou. Zaujímavý trend zaznamenalo bratislavské letisko posledné leto: pribúdali českí cestujúci z Moravy, ktorí prichádzali na dovolenku cez Bratislavu a nechali auto na parkovisku aj na týždeň. Zrejme ich prilákali výhodné charterové lety a lacnejšie parkovanie. To naznačuje, že vhodnou ponukou spojov môže Bratislava konkurovať aspoň v niektorých segmentoch a získať pasažierov aj na úkor iných letísk.
Kapacita a infraštruktúra letísk
Veľkosť a vybavenosť letiska priamo ovplyvňuje, koľko spojov a cestujúcich dokáže obslúžiť. Letisko Viedeň-Schwechat je výrazne väčšie než bratislavské – má tri terminály vrátane moderného komplexu Skylink (otvoreného v roku 2012), ktorý sám o sebe zvládne odbaviť až 30 miliónov pasažierov ročne. Viedeň má tiež dve vzletové a pristávacie dráhy (hlavná dĺžky 3600 m umožňuje pristátia najväčších lietadiel) a operuje 24 hodín denne bez nočných obmedzení. To všetko jej umožňuje zvládnuť obrovský objem dopravy – v rekordnom roku 2019 prešlo Viedňou 31,7 milióna cestujúcich, čo bol nárast o 17 % oproti 2018 a historické maximum. Pred pandémiou tak Viedeň odbavila približne 15-krát viac ľudí než Bratislava (ktorej maximum bolo necelých 2,3 milióna v roku 2018). Pražské letisko je kapacitne tiež veľký hráč – v roku 2019 malo takmer 17,8 milióna pasažierov a disponuje dvoma terminálmi (T1 pre mimo-schengen, T2 pre schengenské lety) s možnosťou ďalšieho rozšírenia. Bratislavské letisko oproti tomu využíva jediný terminál (novovybudovaný v roku 2012) a jednu hlavnú dráhu. Kapacitná rezerva Bratislavy však nie je problémom – terminál je projektovaný až na ~5 miliónov pasažierov ročne, čo ďaleko prevyšuje súčasný dopyt (~2 milióny). Inými slovami, Bratislava má priestor rásť, no zatiaľ nemá toľko liniek a cestujúcich, aby kapacity naplnila. Výhodou menšieho letiska môže byť rýchle odbavenie a kratšie pešie vzdialenosti (čo mnohí cestujúci oceňujú po skúsenostiach s dlhými chodbami vo veľkých uzloch). Na druhej strane, veľké letiská dokážu investovať do moderných technológií a infraštruktúry v inej mierke. Viedeň aj Praha majú napríklad množstvo nástupných mostíkov (tzv. „rukávov“), takže pri väčšine letov netreba jazdiť autobusom po ploche. Bratislava ich má obmedzene a často sa nastupuje pešo alebo autobusom, čo môže v nepriaznivom počasí či pre imobilných cestujúcich znížiť komfort. Ešte donedávna Bratislava nemohla ani prijímať tie najväčšie typy lietadiel – chýbali technické povolenia a vybavenie pre širokotrupé diaľkové stroje. Až v roku 2023 získalo letisko certifikáciu pre kategóriu E, vďaka čomu tu prvýkrát mohol pristáť napríklad Airbus A350-900 na pravidelných charterových letoch do exotiky. To je významný posun, lebo v minulosti ak chcel Slovák letieť na dovolenku širokotelovým lietadlom (s väčším pohodlím a batožinou), musel letieť z Viedne či Prahy. Dnes už z Bratislavy lietajú charterové Diaľkové lety do Karibiku či Ázie (Kuba, Dominikánska republika, Thajsko, Vietnam a pod.) organizované cestovnými kanceláriami. Vďaka týmto letom sa dokonca v segmente dovolenkových „exotík“ trend otočil – kým v roku 2019 odlietalo 80 % Slovákov do exotiky z Viedne, v roku 2024 už 80 % letelo z Bratislavy. Ide však zatiaľ o špecifickú kategóriu charterov, nie o bežnú pravidelnú dopravu.
Porovnanie aktuálnych výsledkov letísk
Pandémia COVID-19 v rokoch 2020–2021 tvrdo zasiahla všetky letiská, no do roku 2023 sa už začal prejavovať odlišný tempo zotavenia. Letisko Viedeň v minulom roku 2023 vybavilo 29,5 milióna cestujúcich, čo bolo ~93 % úrovne rekordného roku 2019. Viedeň tak takmer dorovnala predkrízové čísla a očakáva, že v roku 2024 opäť prekročí hranicu 30 miliónov. Praha v roku 2023 odbavila 13,8 milióna cestujúcich, čo je síce výrazný nárast oproti 10,7 mil. v roku 2022, ale stále to predstavuje len ~78 % z roku 2019. Pražské letisko samotné priznáva, že plné zotavenie na úroveň 18 miliónov očakáva najskôr okolo roku 2025–2026. Bratislavské letisko je rozmermi inde – v rekordnom roku 2018 mala Bratislava 2,29 milióna pasažierov. Po prepade na 0,4 mil. v roku 2020 a 0,48 mil. v 2021 sa počet cestujúcich v Bratislave opäť šplhá: v roku 2022 to bolo 1,4 milióna a v roku 2023 už 1,81 milióna, teda približne 79 % predpandemickej úrovne. V roku 2024 sa očakáva ďalší rast – podľa dostupných údajov sa za celý rok 2024 vybavilo v Bratislave okolo 1,95 milióna cestujúcich, čo je zhruba o 7 % viac než rok predtým. Hoci percentuálne Bratislava rastie rýchlo, absolútne čísla zostávajú malé v porovnaní s Viedňou či Prahou. Ilustruje to nerovné postavenie: kým Bratislava za rok obslúži necelé 2 milióny pasažierov, Viedeň zvládne za ten istý čas približne pätnásťkrát toľko a Praha sedem- až osemkrát toľko. Tomu zodpovedá aj ekonomická sila – väčšie letiská majú vyššie príjmy, ktoré spätne investujú do ďalšieho rozvoja liniek a vybavenia, čím sa ich náskok ďalej posilňuje.
Plány do budúcnosti
Do budúcna majú všetky tri letiská svoje stratégie. Viedeň pokračuje v pozícii jedného z hlavných európskych hubov. Popri kontinuálnych investíciách do terminálov (modernizácia vybavenia, rozširovanie kapacít – napríklad plánovaný je nový terminálový pier na zvýšenie počtu nástupných mostíkov) má Viedeň pred sebou aj veľký projekt tretej dráhy. Výstavba paralelnej dráhy bola schválená už v roku 2018, hoci pre environmentálne požiadavky a pokles dopravy počas pandémie sa posunula. Aktuálne má letisko predĺžené povolenia na výstavbu do roku 2033 a vedenie považuje projekt za prioritu, ktorú zrealizuje, keď si to vyžiada rast počtu letov. Tretia dráha by Viedni umožnila výrazne zvýšiť počet vzletov a pristátí za hodinu, čiže ďalší nárast kapacity v dlhodobom horizonte. Praha má ambíciu stať sa modernejšou a väčšou leteckou križovatkou strednej Európy. Už pred pandémiou rozbehla plán rozvoja za cca 55 miliárd Kč, ktorého cieľom je rozšírenie Terminálu 2 a výstavba úplne novej vzletovej dráhy. Tento plán počíta s kapacitou až 30 miliónov pasažierov ročne okolo roku 2030. V rámci neho sa rieši aj spomínané železničné spojenie centra Prahy s letiskom. Po realizácii týchto investícií by pražské letisko mohlo konkurovať najväčším európskym letiskám a prilákať ešte viac diaľkových liniek (už teraz sa rokuje o návrate dalších dopravcov z Ázie a Ameriky, ktorých odradil úpadok ČSA a výpadok čínskych či ruských cestujúcich počas pandémie). Bratislava má relatívne obmedzené možnosti rozmachu oproti susedom, no predsa chystá viacero vylepšení. Strategický plán ráta najmä so skvalitňovaním existujúcej infraštruktúry, keďže kapacita zatiaľ nie je naplno využitá. Letisko investuje do moderných technológií pre rýchlejšie a bezpečnejšie kontroly (napr. zavádza 3D röntgeny na bezpečnostnú kontrolu ako na veľkých letiskách). Ďalej rozširuje a zefektívňuje parkovanie a dopravu pred terminálom. Dôležitou témou ostáva železničné napojenie – hoci je to beh na dlhú trať, manažment letiska stále vníma spojenie vlakom ako kľúčový projekt pre budúcnosť a apeluje na štát, aby sa posunul z mŕtveho bodu. Čo sa týka leteckých liniek, Bratislava sa snaží pritiahnuť nových dopravcov – v roku 2023 pribudla napríklad linka do Kodane, zvýšil sa počet letov do Zürichu či Bruselu cez Prahu (v spolupráci s ČSA) a obnovili sa sezónne spojenia do chorvátskych letovísk. Veľkým lákadlom sú nízkonákladové diaľkové lety: malajzijská spoločnosť AirAsia X nedávno predstavila ambiciózny zámer spustiť ultralacné lety z Ázie do Európy a uviedla, že uvažuje aj o Bratislave ako jednom z cieľových miest. Ak by sa takéto plány naplnili, Bratislava by získala priame spojenia napríklad do Bangkoku či Kuala Lumpur za nízke ceny, čo by mohlo prilákať cestujúcich z celého regiónu. Zatiaľ ide len o ohlásené vízie do budúcna, no fakt, že svetový dopravca menovite spomenul Bratislavu popri mestách ako Londýn či Paríž, naznačuje potenciál, ktorý zahraniční investori v našom letisku vidia.
Čo by Bratislava potrebovala, aby konkurovala Viedni a Prahe?
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že Letisko M. R. Štefánika hrá v inej váhovej kategórii než jeho susedia. Aby sa však priblížilo konkurencii a získalo naspäť viac slovenských cestujúcich, muselo by podniknúť viaceré kroky: (1) Výrazne rozšíriť ponuku liniek a frekvencií. Kľúčové by bolo získať priame spojenia do veľkých európskych uzlov (typu Frankfurt, Paríž, Amsterdam, Londýn-Heathrow) s každodennou frekvenciou, aby cestujúci mohli prestupovať ďalej do sveta. Rovnako by pomohlo viac pravidelných liniek do obľúbených destinácií, kam Slováci často lietajú – napríklad destinácie v Španielsku, Taliansku, severské krajiny či Blízky východ. (2) Priťahnuť nových leteckých dopravcov – či už nízkonákladových (napr. návrat Wizz Air s bázou v Bratislave namiesto Viedne) alebo tradičných aerolínií. Motivovať ich možno konkurenčnými letiskovými poplatkami, kvalitným servisom pre dopravcov a marketingovou podporou. (3) Pokračovať v zvyšovaní kvality služieb pre cestujúcich. Aj malé letisko môže byť moderné a príjemné – Bratislava by mala ďalej investovať do komfortu (viac obchodov a gastronómie, oddychové zóny, detské kútiky, zlepšenie klimatizácie a pod.) tak, aby cestujúci nemali pocit “provizória”. Pozitívnym signálom je už zavedenie najnovších bezpečnostných skenerov, takže pasažieri nebudú musieť vykladať tekutiny a notebooky podobne ako na letiskách v Londýne či Helsinkách. (4) Zlepšiť dopravnú dostupnosť letiska. Hoci vybudovanie železnice je beh na dlhú trať, existujú aj menšie opatrenia: napríklad integrovať letisko do systému MHD (aby bolo možné cestovať na letisko s bežným lístkom, čo by zjednodušilo cestu turistom aj domácim). Tiež by pomohlo zlepšiť napojenie na diaľnicu – napríklad vybudovať priamy diaľničný zjazd k letisku, aby sa vyhlo zápcham v meste. (5) Využiť svoju niku a spolupracovať v rámci regiónu. Bratislava sa nemusí stať globálnym hubom, no môže cieliť na to, v čom je silná: napríklad byť hlavným letiskom pre turistické charterové lety zo Slovenska a okolitých krajín. Už teraz sa ukazuje, že v segmente dovolenkových charterov vie konkurovať – ak pridá ďalšie exotické destinácie a udrží vysoký štandard (moderné veľkokapacitné lietadlá, dobrá organizácia), Slov áci nebudú musieť kvôli dovolenke jazdiť na Schwechat. Zároveň by mohlo letisko skúsiť spolupracovať s Viedňou ako jej odľahčujúci partner – napríklad ponúknuť niektorým nízkonákladovým dopravcom presťahovanie časti operácií do Bratislavy výmenou za výhodné podmienky. Keďže Viedeň je veľmi vyťažená a drahá, časom by mohol nastať model podobný milánskym letiskám Malpensa–Bergamo alebo parížskym Charles de Gaulle–Orly, kde sa premávka rozdelí na hlavné a sekundárne letisko. Takýto scenár by však vyžadoval politickú vôľu a koordináciu naprieč hranicami. (6) Budovať dobré meno a dôveru cestujúcich. Letisko by malo pokračovať v komunikácii úspechov – napríklad že už zvláda širokotrupé lietadlá, že má rekordné počty cestujúcich po pandémii, že zarába a investuje. To pomôže odbúrať zažitý pocit, že “bratislavské letisko nič moc neponúka”. Keď ľudia uvidia nové linky a zlepšenia, ochotnejšie mu dajú šancu.
Zhrnuté a podčiarknuté, preferencie slovenských cestujúcich sú zatiaľ jasné – veľkosť a sila leteckých uzlov vo Viedni a Prahe zatiaľ prevyšuje možnosti nášho hlavného letiska. Dôvody siahajú od počtu destinácií, cez ceny a komfort, až po samotnú dopravnú infraštruktúru. Letisko M. R. Štefánika síce za posledné roky urobilo kus práce v dobiehaní moderných trendov a prilákaní nových letov, no ak chce reálnejšie konkurovať susedom, čaká ho ešte ďalší progres. Kým nepribudnú kľúčové priame linky a nezlepší sa dostupnosť, západoslovenskí cestujúci pravdepodobne aj naďalej nasadnú na lietadlo radšej vo Viedni (alebo občas v Prahe) – tam, kde ich čaká celý svet na dlani už pri odlete.
Zdroje: V texte sú použité údaje a citácie z oficiálnych štatistík letísk a z článkov spravodajských portálov (TASR, TV Markíza, Denník N, Airways.cz a pod.), ktoré dokumentujú aktuálny stav a plány letísk:
bts.aero BTS letný letový poriadok 2023 (33 pravidelných a 37 charterových destinácií) •routesonline.com Široká sieť 195 destinácií z Viedne (2024) •prg.aero Praha 2019 vs. 2023: 190 vs. 167 destinácií •e.dennikn.sk Preferencie Slovákov – radšej Austrian z Viedne do Bruselu než nízkonákladovka z BA •e.dennikn.sk Cenová vojna na linke Viedeň–Dubaj, výrazný nárast záujmu •bratislava-airport.sk Železničné spojenie: Viedeň a Budapešť ho majú, Bratislava nie •bratislava-airport.sk Letisko BA nie je zapojené do integrovanej dopravy BA kraja •letenky.sk Plán rozšírenia Prahy: nový terminál, dráha, železnica do 2028 •bratislava-airport.sk Bratislava rozširuje kapacity parkovania, nárast áut (aj Čechov) •bratislava-airport.sk Moderné CT kontroléry na BA od 2025 – rýchlejšia bezpečnostná kontrola •bts.aero Bratislava získala povolenie pre Airbus A350 (kat. E), lieta do exotiky •tvnoviny.sk Exotické dovolenky: v 2019 lietalo 80 % Slovákov z Viedne, v 2024 už 80 % z Bratislavy •teraz.sk Viedeň 2023: 29,5 mil. cestujúcich (93 % z roku 2019) •airways.cz Praha 2023: 13,8 mil. (o 22 % menej než 2019) •bts.aero Bratislava 2023: 1,813 mil. (79 % z 2019) •en.wikipedia.org Bratislava 2024: 1,948 mil. vybavených cestujúcichen.wikipedia.org •pandaparken.at Terminál Skylink vo Viedni (2012) s kapacitou 30 mil. pasažierov ročne •teraz.sk Prioritná výstavba 3. dráhy vo Viedni (povolenia do 2033) •tvnoviny.sk Plány AirAsia X – zahrnutie Bratislavy medzi ciele nových diaľkových liniek.
