Slovenské letectvo opäť raz žije nádejou. Nádejou, že konečne budeme môcť lietať z Bratislavy do Košíc častejšie ako raz za uhorkovú sezónu. A nielen to – zároveň sa oživuje debata o nástupných mostoch na bratislavskom letisku. Ak by sa všetko vydarilo, Slovensko by sa mohlo o čosi viac priblížiť štandardom, ktoré sú v Európe úplnou samozrejmosťou. No ako to už u nás býva, medzi nádejou a realitou je zvyčajne ešte medzipristátie s názvom „politika“.
Krajina bez aerolinky, zato s častým výmenom riaditeľov
Začnime najväčšou absurditou. Slovensko je jednou z posledných krajín v Európe, ktorá nemá vlastnú pravidelnú aerolinku – ani štátnu, ani súkromnú. Výsledok? Všetko závisí od zahraničných dopravcov, ktorým sa občas chce, ale často skôr nechce. Lety sú sezónne, nepredvídateľné a častokrát zanikajú skôr, než sa na ne stihnete naladiť.
A do toho prichádza ďalší slovenský špecifikum – striedanie vedení letísk po voľbách. Nový minister, nový riaditeľ. Nie podľa odbornosti, ale podľa straníckej príslušnosti. Vízia? Niekde v šuflíku. Ak vôbec.
Košice prekročili kapacitu, ale nie hranice možností
Letisko v Košiciach, kde má väčšinový podiel Vienna International Airport, má výhodu – jeho riaditelia sa nemenia každé štyri roky podľa výsledkov volieb. No ani tu to nie je bez problémov. Rok 2023 priniesol rekordných vyše 700-tisíc cestujúcich, čo je síce pekné číslo, no zároveň znamená, že terminál prekročil svoju navrhovanú kapacitu z deväťdesiatych rokov.
Čo sa s tým robí? Nič. Žiadne buldozéry, žiadne vizualizácie, žiadne verejné diskusie. Cestujúci si zatiaľ užívajú stiesnené priestory a v online recenziách dávajú jasne najavo, že pohodlie cestovania ide dolu kopcom. Kým sa niečo zmení, bude Košičanom zrejme bližšie Schwechat ako vlastné letisko.
Sky Alps a linka, ktorú čakáme celé roky
Do tejto nie príliš ružovej reality prichádza záblesk nádeje. Generálny riaditeľ bratislavského letiska Dušan Novota v rozhovore pre HN prezradil, že aktuálne rokujú s talianskou regionálnou aerolinkou Sky Alps. Tá by mohla zabezpečiť vytúžené spojenie Bratislava – Košice, ktoré by fungovalo na dennej báze – sedem rotácií týždenne.
Znie to dobre. No je tu háčik. Ministerstvo dopravy sa túto linku snaží naštartovať už viac ako rok. A doteraz márne. Dotácie sú pripravené, záujem teoretický, ale dohodu sa nepodarilo uzavrieť so žiadnym dopravcom. Či bude Sky Alps výnimkou, ukážu najbližšie mesiace. Letenky si zatiaľ nekupujte – odpoveď, či, kedy a ako sa lietať začne, má prísť najskôr koncom leta.
A čo tie mosty?
Dobrá správa však je, že nástupné mosty na bratislavskom letisku už nie sú len urban legendou. Projekt je hotový, obstarávanie prebieha, dizajn majú na starosti odborníci, ktorí pracovali aj na Termináli A. Prvý most by mal byť realitou už v priebehu budúceho roka.
Prečo je to dôležité? Pretože pre mnohých cestujúcich je rozdiel medzi „luxusným“ vstupom do lietadla suchou nohou a autobusovým výletom po pristávacej dráhe celkom zásadný. Letisko v Bratislave chce s týmto komfortom prilákať nové aerolinky, ktoré ho dnes často obchádzajú aj kvôli chýbajúcej infraštruktúre.
Slovensko čaká. Znova.
Lietať z Bratislavy do Košíc denne by nebol prevratný technologický pokrok. Bolo by to len to, čo v iných krajinách funguje už dekády. No u nás je aj takáto samozrejmosť stále predmetom zložitých rokovaní, dotácií a otáznikov.
A tak sa Slovensko aj v roku 2025 môže opýtať: bude lietadlo rýchlejšie ako vlak? Bude Sky Alps našou (aspoň dočasnou) národnou linkou? A bude letiskový komfort konečne komfortom, nie nostalgickým výletom do 90. rokov?
Odpovede neprídu dnes. Možno prídu v zime. Alebo vôbec. Dovtedy si môžeme aspoň predstaviť, aké by to bolo – nastúpiť do lietadla priamo z terminálu, sadnúť si do kresla a za hodinku vystúpiť v Košiciach. Bez meškania. Bez prestupu. A bez sťažnosti na Google recenziách. Alebo je to už priveľa sci-fi?
