Ešte pred niekoľkými rokmi sa Letisko M. R. Štefánika v Bratislave nachádzalo v zložitej finančnej situácii. Pandémia COVID-19 takmer úplne odstavila leteckú dopravu a v tom čase sa často skloňovalo slovo „záchrana“. Letisko potrebovalo pomoc štátu, lebo inak by neprežilo. No pod vedením Dušana Novotu sa karta obrátila.
„V roku 2024 sme dosiahli EBITDA na úrovni 13,6 milióna EUR, po očistení to bolo až 16,9 milióna,“ povedal Novota v rozhovore. „Znamená to, že si konečne vieme na seba zarobiť, a ešte aj investovať späť.“
Zobraziť viac: Letisko Bratislava po pandémii ožíva. Riadi ho muž, ktorý má plán – a nebojí sa ho pomenovaťTento prebytok nie je len účtovný údaj – ide o zásadnú zmenu mentality. Letisko sa z podniku, ktorý prežíval z roka na rok, transformovalo na samofinancovateľnú inštitúciu, ktorá má ambície rásť. Peniaze sa nevracajú štátu ako dividendy, ale ostávajú v systéme, čo umožňuje plánovať dlhodobo.
Zároveň sa zmenil aj postoj vlády. Kým v minulosti sa uvažovalo o 30-ročnej koncesii, teda prenájme letiska súkromníkovi, dnes je tento plán mimo hry.
„Ten model sa ukázal ako nevhodný. Štát si uvedomil, že ak letisko vie byť ziskové a rozvíjať sa, netreba ho odovzdať na dekády niekomu inému,“ vysvetľuje Novota.
Dnes tak letisko pôsobí ako štátna firma s obchodným myslením – a ukazuje, že aj verejný podnik môže byť riadený efektívne.
Českí cestujúci: Tisíce ľudí z Brna volia Bratislavu. Prečo?
Kým by sa mohlo zdať, že Letisko Bratislava slúži výhradne slovenským cestujúcim, čísla a reálna skúsenosť hovoria niečo iné. Brno, druhé najväčšie české mesto, je od Bratislavy vzdialené zhruba 130 kilometrov – teda približne hodinu a pol jazdy autom. A práve tento relatívne krátky presun začína hrať čoraz väčšiu rolu.
„Všimli sme si, že stále viac českých cestujúcich, najmä z Brna a Južnej Moravy, využíva naše letisko,“ hovorí Dušan Novota. „Dôvod je jednoduchý – máme dostupnejšie lety, často lacnejšie než z Viedne alebo Prahy, a zároveň širokú škálu destinácií.“
Letisko Bratislava totiž pre českých cestujúcich ponúka výhodnú kombináciu:
- Bezproblémové parkovanie za nižšie ceny než vo Viedni,
- zrozumiteľné prostredie, vrátane slovenského (a teda pre Čechov zrozumiteľného) personálu,
- a v neposlednom rade rýchle a prehľadné odbavenie, ktoré mnohí vnímajú ako komfortnejšie než na veľkých medzinárodných huboch.
Z pohľadu letiska ide o strategický impulz. Cestujúci z Česka predstavujú ďalší potenciál rastu – sú blízko, ale doteraz boli prehliadaní. Letisko podľa Novotu pracuje na zviditeľnení svojich služieb aj na českom trhu.
„Máme záujem byť pre českých cestujúcich prirodzenou alternatívou k Viedni. Nechceme ich súťažne preťahovať, ale ponúknuť dobrú službu a vybudovať si dôveru,“ vysvetľuje Novota.
Najčastejšie destinácie, ktoré Česi z Bratislavy využívajú, sú klasiky: Turecko, Grécko, Egypt, Cyprus, Malorka či Sardínia. Mnohé z nich sú dostupné cez charterové lety cestovných kancelárií, ale aj cez nízkonákladové spoločnosti ako Ryanair či Smartwings.
Zaujímavé je, že dopravcovia začínajú tento trend sledovať a vyhodnocovať. Novota potvrdil, že už boli rokovania so spoločnosťami, ktoré sa zaujímajú o „česko-slovenské“ lety, teda také, ktoré by mohli kombinovať cestujúcich z oboch krajín v rámci jednej linky.
„Nie je to tak, že by sme cielene ‚lovili‘ Brno. Ale keď vám zrazu príde na letisko autobus s 50 Čechmi smerujúcimi do Antalye, tak to niečo znamená.“
Bratislava tak ticho, ale dôsledne rozširuje svoj dosah – a bez zmeny polohy si získava nový trh. Potenciál je veľký: Brno má cez 370-tisíc obyvateľov, juh Moravy ešte raz toľko. Ak letisko dokáže stabilne obsluhovať čo i len 5 % tohto regiónu, ide o desiatky tisíc nových pasažierov ročne.
Bratislava – Košice: Prečo medzi dvoma najväčšími mestami Slovenska stále neexistuje letecké spojenie?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že vnútroštátne letecké spojenie medzi Bratislavou a Košicami je niečo úplne prirodzené – veď ide o dve najväčšie slovenské mestá, ktoré sú od seba vzdialené vyše 400 kilometrov. Časovo sa cesta po diaľnici alebo vlakom pohybuje v rozmedzí 4 až 6 hodín. A predsa – letecká linka neexistuje. Prečo?
„Téma Bratislava – Košice je dlhodobo diskutovaná, ale naráža na tvrdú realitu trhu,“ vysvetľuje Dušan Novota. „Z pohľadu dopravcov ide o náročnú linku z hľadiska profitability. V preklade – veľmi rýchlo by sa mohla stať stratovou.“
Let medzi dvoma slovenskými mestami má viacero špecifík:
- krátka vzdialenosť znamená nízku atraktivitu pre bežného turistu,
- vysoká konkurencia zo strany železníc a diaľníc (najmä s blížiacim sa dokončením D1),
- a zároveň chýbajúca tradícia a nedostatok biznis klientely, ktorá by využívala pravidelné lety.
„Ak by sme mali aspoň istotu určitého objemu cestujúcich, alebo by štát garantoval určitú formu kompenzácie, bola by situácia iná. Zatiaľ sa to však nikto neodvážil skúsiť,“ dopĺňa Novota.
Letisko Bratislava pritom deklaruje pripravenosť – logisticky aj infraštruktúrne. Chýba však partner, ktorý by bol ochotný do linky investovať. Novota potvrdil, že prebiehali aj konkrétne rokovania s dopravcom, ktorého meno nechcel špecifikovať, no zatiaľ sa nedospelo k dohode.
Prípadný štart linky by si vyžadoval nielen dobré načasovanie, ale aj marketing a štartovaciu podporu. V iných krajinách (napr. v Škandinávii alebo na severe Nemecka) podobné regionálne spojenia často vznikajú práve vďaka spolupráci s mestami, regiónmi či vládou.
„Naše dvere sú otvorené. Radi zabezpečíme infraštruktúru, handling, podporu. No ak má linka žiť, potrebuje ekonomickú logiku.“
Linka Bratislava – Košice tak ostáva zatiaľ latentnou ambíciou. Teoreticky jednoduchá, prakticky zložitá. Ak by sa ju niekedy podarilo zaviesť, mohla by slúžiť nielen biznis klientele, ale aj na rýchle prestupy do zahraničia – napr. keď by lietadlo z Košíc pokračovalo do ďalšej destinácie z Bratislavy.
Letisko v tomto smere neprestáva rokovať – no zázraky na počkanie sa tu nekonajú.
Vlak na letisko? Ambícia, ktorá ostáva na papieri
Slovensko patrí medzi málo krajín v EÚ, ktorých hlavné letisko nemá žiadne priame železničné spojenie. Kým v susednej Viedni alebo Budapešti môžete pohodlne doraziť vlakom alebo aspoň mestskou rýchlodráhou priamo do terminálu, Letisko M. R. Štefánika v Bratislave sa spolieha na autá, autobusy a taxíky.
Téma železničného napojenia sa objavuje v strategických plánoch už od čias ministra dopravy Jána Figeľa. Dodnes sa však nikam neposunula.
„Železničné napojenie letiska je dlhodobou víziou, ale momentálne chýba politická vôľa aj financovanie,“ hovorí otvorene Dušan Novota. „Vnímame to ako kľúčový projekt, ktorý by zásadne zlepšil dostupnosť letiska – a nielen pre Bratislavčanov.“
Letisko je dnes dostupné výlučne po ceste. Hoci sa v minulosti objavili plány na predĺženie železničnej trate z Vajnor, prípadne výstavbu ľahkej električky zo železničnej stanice Bratislava-Nové Mesto, išlo skôr o vizualizácie ako reálne projekty.
Novota však vníma tento projekt ako strategickú infraštruktúru pre budúcnosť:
„Z pohľadu ekológie, dopravnej záťaže mesta aj pohodlia cestujúcich by vlakové napojenie dávalo zmysel. No musí to byť rozhodnutie na úrovni štátu – letisko to samo nezvládne.“
Ďalší problém spočíva v tom, že letisko nie je napojené ani na integrovaný dopravný systém Bratislavského kraja (IDS BK). Teda napriek tomu, že leží v hlavnom meste, tu neplatia štandardné lístky MHD ani vlakové spojenia, ako je bežné v iných metropolách.
Podľa Novotu by aj zavedenie jedinej vlakovej zastávky alebo shuttle vlaku z centra mesta mohlo zmeniť vnímanie letiska ako „odrezaného“ dopravného bodu.
„Niekedy nie je potrebné stavať stámiliónové tunely. Stačí nájsť racionálne riešenie, ktoré spraví službu ľuďom a odbremení cesty.“
Aktuálne však neexistuje ani len štúdia uskutočniteľnosti, ktorá by železničné napojenie realisticky riešila. Ministerstvo dopravy tento projekt zatiaľ neuvádza ani vo verejne dostupnom harmonograme veľkých infraštruktúrnych investícií do roku 2030.
Bratislava tak ostáva výnimkou – letisko, ktoré si zarába na seba, rastie, má regionálny význam, no stále zostáva mimo koľajníc. A s rastom počtu áut a áut na parkoviskách bude tento problém len horieť.
Modernizácia bez megalománie: Bratislava investuje do technológií, bezpečnosti a pohodlia
Jedným z dôkazov, že sa letisku hospodársky darí, sú konkrétne investície do infraštruktúry. Namiesto bombastických plánov na nové terminály či sklenené haly sa vedenie rozhodlo ísť cestou pragmatických vylepšení, ktoré majú priame a merateľné benefity pre cestujúcich.
„Zameriavame sa na tri kľúčové oblasti: bezpečnosť, parkovanie a komfort cestujúcich. A všade robíme konkrétne kroky,“ hovorí Dušan Novota.
Bezpečnosť: Nový systém kontroly batožiny
Letisko sa pripravuje na letnú sezónu 2025 spustením novej technológie bezpečnostnej kontroly. Pôjde o moderný systém, ktorý urýchli prechod cez kontrolný bod a zároveň zvýši presnosť detekcie rizikových predmetov.
„Cestujúci budú môcť prechádzať bezpečnostnou kontrolou rýchlejšie, nebudú musieť vyberať notebooky či tekutiny z príručnej batožiny – technológia si ich prečíta sama,“ vysvetľuje Novota.
Tento systém už používajú letiská v Londýne, Amsterdame či Helsinkách. Jeho zavedenie je signálom, že aj malé letisko môže ísť technologicky dopredu, ak má dobré plánovanie a zdroje.
Parkovanie: Reakcia na dopyt a preplnenosť
Bratislavské letisko čelí problému, ktorý znie paradoxne – má viac áut než miest. Počet ľudí, ktorí na letisko prichádzajú vlastným autom, stúpa. Nárast českých a regionálnych cestujúcich znamená, že mnohí z nich prídu autom a nechajú ho tam aj na týždeň.
„Zvyšujeme kapacitu parkovania – ide o rozšírenie existujúcich plôch, zlepšenie navigácie a plánujeme aj nový spôsob rezervačného systému,“ uvádza Novota.
Cieľom je, aby sa predišlo preplneným parkoviskám, chaosu v ranných hodinách a stresu cestujúcich. Letisko už dnes ponúka dlhodobé parkovanie za výhodné ceny a plánuje do budúcna aj inteligentné parkovanie s automatickým snímaním ŠPZ.
Komfort cestujúcich: Malé zmeny, veľké efekty
Napriek tomu, že terminál v Bratislave nie je obrovský, vedenie sa snaží vylepšiť prostredie tak, aby pôsobilo príjemne, funkčne a moderne. Časť investícií smeruje do:
- nového osvetlenia a značenia,
- zón s nabíjačkami pre mobily a notebooky,
- tichých zón pre cestujúcich s deťmi,
- a prehľadnejších navigačných systémov.
„Nechceme byť sterilné letisko, ale miesto, kde sa ľudia cítia vítaní. Aj malé úpravy môžu spraviť veľký rozdiel – najmä ak ich robíte cielene a pre ľudí,“ tvrdí Novota.
Zároveň prebieha obmena techniky na ploche – nové autobusy, ekologickejšie vozidlá, výmena osvetlenia na dráhach a lepšia zimná údržba.
Všetky tieto zmeny nesmerujú len k efektivite, ale aj k zlepšeniu imidžu letiska. Z miesta, ktoré bolo kedysi považované za „low-costový priestor bez servisu“, sa stáva letisko, ktoré má svoju vlastnú kvalitu, tvár a štýl.
Leto ako hlavná sezóna: Letisko stavia na charteroch a očakáva rekordný milión pasažierov
Pre väčšinu ľudí je leto spojené s dovolenkou, pre bratislavské letisko je to však najdôležitejšia časť roka – obdobie, ktoré rozhoduje o tom, či bude letisko v zisku, v strate alebo len tak-tak. Tri letné mesiace – jún, júl a august – generujú viac než polovicu celoročného výkonu.
„Letná sezóna je pre nás kľúčová. Pripravujeme sa na ňu celý rok. V priebehu týchto mesiacov vybavíme viac ako milión cestujúcich,“ hovorí Dušan Novota. „Ak leto zlyhá, odrazí sa to na celkovom hospodárení – a ak je silné, vieme s tým dobre narábať.“
Chartery ako ekonomická kotva
Kým počas roka prevládajú pravidelné lety Ryanairu či Wizz Airu, v lete nastupujú charterové lety cestovných kancelárií. Tie zabezpečujú spojenia do populárnych dovolenkových destinácií:
- Turecko (Antalya, Bodrum)
- Grécko (Kréta, Rodos, Korfu, Zakynthos)
- Egypt (Hurghada, Marsa Alam)
- Cyprus, Malorka, Sardínia
- Tunisko a Albánsko
„Cestovky majú naplánované desiatky spojení týždenne. Spolupracujeme s nimi úzko – prispôsobujeme časové sloty, technické požiadavky aj logistiku batožiny,“ vysvetľuje Novota.
Charterová doprava je pre letisko výhodná – prináša vysoký objem cestujúcich, funguje na báze predplatených slotov a nevyžaduje takú marketingovú podporu ako nová pravidelná linka.
Zvládnutie špičiek ako test infraštruktúry
Letisko čelí výzve, ako zvládnuť nápor pasažierov počas piatkov, sobôt a nedieľ, kedy je interval medzi príletmi a odletmi minimálny. Časť modernizačných investícií smeruje práve do toho, aby letisko zvládlo špičku bez kolapsov.
- Nový skenovací systém umožní rýchlejšiu bezpečnostnú kontrolu,
- pridávajú sa posily do personálu pri odbavovaní,
- zefektívňuje sa otáčanie lietadiel na ploche (tzv. turnaround time),
- a plánuje sa aj nový informačný systém pre cestujúcich.
„Ak zvládnete leto dobre, zanecháte pozitívny dojem. Ak sa vám v júli alebo auguste stane, že ľudia čakajú v rade cez celú halu, pokazí to celý rok,“ komentuje Novota.
Letné lety ako indikátor dôvery
Záujem cestovných kancelárií o využitie Bratislavy ako východiskového bodu je aj indikátorom dôvery v letisko. Znamená to, že trh vníma bratislavské letisko ako stabilné, spoľahlivé a schopné zvládnuť objem.
Podľa Novotu platí jednoduchá rovnica:
„Čím viac cestujúcich vybavíme cez leto, tým väčší priestor máme v zime na investície, údržbu a plánovanie ďalších liniek.“
Letisko preto už niekoľko rokov pristupuje k letnej sezóne ako k „hlavnému zápasu“ – je to ako majstrovstvá sveta, kde sa nedá nič podceniť. Výsledky za leto určujú reputáciu letiska, spokojnosť cestujúcich, ale aj zisk, z ktorého sa dá plánovať budúcnosť.
Starí partneri sa vracajú, noví prichádzajú: Ako si Bratislava buduje dôveru dopravcov
Letisko M. R. Štefánika v Bratislave dlhé roky v očiach mnohých pôsobilo ako „lowcostový satelit Viedne“. No pod vedením Dušana Novotu sa začína tento obraz meniť. Kým pred niekoľkými rokmi boli rokovania s dopravcami skôr pasívne alebo obranné, dnes už letisko čelí konkrétnemu záujmu o spoluprácu – a to nielen od existujúcich, ale aj nových hráčov.
„Vidíme návrat starých partnerov aj príchod nových. Spolupráca s dopravcami sa rozvíja vďaka dobrým výsledkom letiska,“ konštatuje Novota.
Ako si letisko získava dôveru?
Dopravcovia pri výbere letísk zvažujú viacero faktorov:
- Finančné podmienky (letiskové poplatky, zľavy, stimulácie),
- Kapacita a vybavenosť infraštruktúry,
- Stabilita trhu a dopytu po letoch,
- Reputácia letiska ako partnera (flexibilita, spoľahlivosť, komunikácia).
Letisko Bratislava v posledných dvoch rokoch urobilo pokrok vo všetkých štyroch oblastiach. Nižšie poplatky a kvalitný handling robia z Bratislavy atraktívnu destináciu najmä pre nízkonákladových prepravcov. No dôležitá je aj rastúca dôvera v to, že letisko dokáže splniť to, čo sľúbi.
„Letisku sa podarilo vybudovať profesionálne zázemie. Spolupráca nie je len o peniazoch, ale aj o tom, že sa viete dohodnúť, že letisko chápe potreby dopravcu a snaží sa ich riešiť,“ povedal Novota.
Kto sa vracia, kto prichádza?
Medzi stabilných partnerov patria:
- Ryanair, ktorý má v Bratislave svoju základňu a prevádzkuje odtiaľ väčšinu pravidelných liniek,
- Smartwings, ktorý zabezpečuje najmä charterové lety pre cestovné kancelárie,
- Air Cairo, Corendon Airlines, Flynas, Wizz Air, a ďalšie spoločnosti zabezpečujúce lety do Blízkeho východu, severnej Afriky či Balkánu.
Novota potvrdil, že letisko vedie intenzívne rokovania s minimálne dvoma novými dopravcami, ktorí by mohli vstúpiť na slovenský trh už v najbližších sezónach. Záujem je najmä o trasy:
- zo Škandinávie (Oslo, Kodaň, Štokholm),
- z Pobaltia (Vilnius, Riga),
- a dokonca sa spomína aj letecké prepojenie s Ukrajinou, ak to bezpečnostná situácia dovolí.
Letisko navyše čoraz viac spolupracuje aj s cestovnými kanceláriami, ktoré fungujú ako nepriamy zákazník – prenajímajú si kapacity u dopravcov, ale rozhodujú o letisku.
„Dôležité je, že aj naši partneri nás odporúčajú ďalej. Ak dopravca počuje pozitívnu referenciu z druhej strany, nebojí sa prísť do Bratislavy,“ dodáva Novota.
Bratislava ako doplnok, nie konkurent
Zaujímavé je, že vedenie letiska nevníma Viedeň ako nepriateľa, ale ako prirodzený veľký uzol. Bratislava môže plniť doplnkovú funkciu – obsluhovať regionálnych cestujúcich, destinácie s menším objemom alebo dovolenkový segment, ktorý by vo Viedni bol finančne nevýhodný.
„Nehráme sa na to, že budeme druhá Viedeň. Chceme byť dobré a funkčné letisko pre ľudí, ktorí majú k Bratislave bližšie – geograficky aj ľudsky.“
Aj preto je pre dopravcov atraktívne testovať nové trasy práve z Bratislavy. Letisko je flexibilné, nepreplnené, a má nízke náklady – ideálne miesto na „štart“ linky, ktorá sa môže neskôr rozvinúť.
Letisko s ambíciou: Bratislava chce rásť, ale potrebuje, aby štát konečne nezavadzal
Po 33 minútach rozhovoru s Dušanom Novotom je zrejmé, že Letisko M. R. Štefánika nemá problém s cieľmi – ale s prostredím, v ktorom ich má dosiahnuť. Moderné letisko sa nedá riadiť len ako účtovná jednotka. Potrebuje podporu, strategickú víziu a najmä – nechať pracovať tých, ktorí vedia, čo robia.
„Letisko má ambíciu byť dôležitým hráčom v regióne. Sme pripravení na rast. Veríme, že štát nás v tom bude podporovať – a ak nie, aspoň nech nás nebrzdí,“ zaznelo od Novotu s tichou, ale jasnou naliehavosťou.
Regionálny líder, nie náhradník
Letisko Bratislava si podľa svojho vedenia prestáva klásť otázku „či?“ a začína riešiť „ako?“ Už to nie je len priestor, ktorý supluje Viedeň pre lacnejšie letenky. Chce byť vlastným centrom:
- pre turistický segment (so silnou sezónnou ponukou),
- pre biznis klientelu (vďaka potenciálnym linkám do západnej a severnej Európy),
- aj ako logistický uzol (v oblasti cargo a súkromného lietania).
„Máme výhodnú polohu, máme infraštruktúru, máme skúsený tím. Chýba nám len systémová dôvera – a čas,“ dodáva Novota.
Čo bude nasledovať?
Z rozhovoru s generálnym riaditeľom vyplynulo niekoľko priorít pre najbližšie roky:
- Stabilizácia a rast charterového segmentu, ktorý generuje najvyšší objem cestujúcich.
- Zavádzanie nových pravidelných liniek, najmä do miest mimo tradičnej dovolenkovej ponuky.
- Investície do technológií, ktoré zefektívnia prepravu cestujúcich (automatizácia, digitalizácia, AI).
- Zlepšenie dopravnej dostupnosti, aj keď nie prostredníctvom nových ciest, tak aspoň cez spoluprácu s IDS BK.
- A najmä: Zachovanie autonómie pri rozhodovaní. Letisko chce zostať firmou, ktorá sa riadi obchodne, nie politicky.
„Ak máme zisk, nechajte nás s ním pracovať. Ak máme plán, posúďte ho, ale nesťahujte nás naspäť do byrokratického bahna,“ znie Novotovo posolstvo smerom ku kompetentným.
Letisko nie je len o lietadlách
Počas rozhovoru bolo cítiť, že pre Novotu nie je letisko len technický uzol. Je to živý organizmus, ktorý má svoj rytmus, cykly, nálady aj vrcholy. A zároveň je to miesto, ktoré má obrovský dosah: ekonomický, spoločenský aj symbolický.
„Nie je to len o tom, koľko lietadiel pristane. Je to o tom, aký obraz o krajine si cestujúci odnášajú. A my chceme, aby si z Bratislavy odniesli dobrý dojem – pri prílete aj odlete,“ uzatvára riaditeľ.
