Roky sa o tom len hovorilo, teraz to konečne vyzerá reálne. Letisko M. R. Štefánika v Bratislave, ktoré doteraz pôsobilo skôr ako provinčný doplnok veľkých hráčov vo Viedni či Budapešti, sa odhodlalo k zásadnému kroku. Pribudnú nástupné mosty – civilizované riešenie, ktoré cestujúci poznajú z väčších európskych letísk. Už čoskoro možno zabudneme na „turistický zážitok“ so schodíkmi, autobusom a dažďom v tvári.
Diera medzi svetom a Bratislavou sa začína upchávať
Bratislavské letisko je najväčším na Slovensku, no v európskom kontexte skôr tichým outsiderom. Kým Schwechat láka interkontinentálne linky a množstvo destinácií, v Bratislave to často vyzerá ako „letisko na skúšku“. Obmedzené služby, mizerné spojenia a často zatekajúca strecha v minulosti nepôsobili veľmi dôstojne. No to sa mení.
Za rok 2024 totiž letisko prvýkrát po dlhých 16 rokoch vykázalo zisk – konkrétne 2,5 milióna EUR. A to je dobrý dôvod začať investovať do seba. Jedným z prvých krokov je konečne zrealizovanie nástupných mostov, o ktorých sa uvažovalo už od roku 2007.
Z lietadla ako ľudia, nie ako pionieri
Odletové „prsty“ na letisku už fyzicky stoja, ale doteraz neplnili svoju funkciu. Cestujúci museli v každom počasí prejsť po rampe a po schodoch do lietadla – spôsob, ktorý poznáme najmä z nízkonákladových liniek a menších letísk. Teraz sa to má zmeniť.
„Sme v štádiu, keď prebieha obstarávanie, máme aj projekt na nástupné mosty,“ potvrdil pre Hospodárske noviny riaditeľ letiska Dušan Novota. Podľa neho by prvé mosty mohli byť hotové už do roka. Realizácia prebieha v spolupráci s rovnakou projekčnou firmou, ktorá navrhla aj Terminál A, čo dáva nádej na kompatibilitu a funkčnosť.
Nástupné mosty sú nielen o komforte, ale aj o bezpečnosti. Eliminujú pohyb ľudí po letiskovej ploche, skracujú čas nástupu a vystupovania a sú kľúčovým faktorom pre prilákanie nových dopravcov.
Letisko chce rásť, ale s rozumom
Rast je však na letisku badateľný aj inde. V roku 2024 prešlo bránami bratislavského letiska takmer 1,95 milióna cestujúcich, čo predstavuje medziročný nárast o 7 %. Opatrne sa preto pripravuje na ďalší skok – cieľom je prekonať hranicu 2,5 milióna do roku 2026. Kapacita letiska je pritom až 5 miliónov cestujúcich ročne.
Letisko investuje aj do obnovy technológií, vybavenia a zvýšenia kvality služieb. Prebiehajú úpravy priestorov v Termináli A a najnovšie aj prípravy na rekonštrukciu Terminálu B, ktorý slúži pre mimoschengenské lety. Jeho časť je už roky nevyužívaná. To sa má zmeniť – vzniknú nové obchodné prevádzky a priestory pre pasažierov.
Druhá dráha? Sen alebo vízia?
Nie všetky plány sú však také ružové. Stále zostáva otvorená otázka novej vzletovo-pristávacej dráhy. Bratislava má momentálne dráhy, ktoré sa krížia – čo je z pohľadu prevádzky neefektívne a limitujúce. Podľa odborníkov by nová dráha znamenala zrušenie tretej existujúcej a zvýšenie celkovej kapacity. No termín jej výstavby je zatiaľ v nedohľadne.
„Ťažko dnes odhadnúť, či tá dráha vôbec niekedy bude,“ priznáva stratég Rastislav Fekete. Rezerva na výstavbu existuje v územnom pláne, no projekt čaká na impulz – politický, investičný alebo prevádzkový.
Cieľ: byť dôstojným doplnkom Schwechatu
Letisko v Bratislave sa tak pomaly, ale isto mení. Z pomyselného chudobného príbuzného sa chce stať spoľahlivým a moderným regionálnym uzlom. Nikoho neprekvapí, že aj naďalej zostane v tieni viedenského letiska – ten tieň je skrátka veľký. Ale aj z tieňa sa dá svietiť – napríklad atraktívnou ponukou pre nízkonákladové aerolinky, pohodlím pre cestujúcich, nižšími poplatkami a rýchlejším vybavením.
A kto vie? Možno o pár rokov bude pre časť Slovákov výber medzi Schwechatom a Bratislavou rovnako jednoduchý ako medzi kávou s mliekom a bez. Zatiaľ to však vyzerá tak, že Bratislava má konečne plán, chuť aj peniaze. A to je, pri slovenských štandardoch, celkom dobrý letový plán.
